SLOVENSKÝ HRUBOSRSTÝ STAVAČ S PRÍVLASKOM NÁRODNÝ

Je to už 40 rokov od zasadnutia Medzinárodnej kynologickej federácie FCI, ktorá sa konala v roku 1983 v Madride. Bolo to štandardné zasadnutie tejto významnej federácie organizované pravidelne, tentokrát však bolo výnimočné z pohľadu slovenskej kynológie. Presne 6. júna 1983 o osemnástej hodine piatej minúte bolo valným zhromaždením FCI uznané naše národné plemeno slovenský hrubosrstý stavač. Bol schválený jeho štandard a Slovensko sa mohlo popýšiť poľovným psom, stavačom s prívlastkom národný.

PRVÉ KROKY SLOVENSKÉHO HRUBOSRSTÉHO STAVAČA V SLOVENSKEJ KYNOLÓGII

Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača sa začalo v 40. tych rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie, pán Koloman Slimák začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého zafarbenia, ktoré sa v tej dobe v chovoch hrubosrstých plemien vyskytovali. Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Potomkovia vzájomných párení týchto plemien, avšak iba hrubosrstí a jednofarební, boli zapisovaní ako hrubosrstí weimarskí stavači do experimentálnej plemennej knihy, zastrešovanej od roku 1950 Slovenským poľovníckym zväzom.  V roku 1975 nemecký Klub chovateľov weimarských stavačov odpovedal v otázke uznania tejto hrubosrstej varianty slovenským chovateľom, že Nemecko, ako krajina pôvodu weimarského stavača, neuznáva jeho hrubosrstú formu.

Početnosť hrubosrstej variety bola v tom čase vo vtedajšom Česko-Slovensku už pomerne veľká a jej obľuba u poľovníkov ešte väčšia, takže to prinútilo slovenských poľovníkov a chovateľov, aby sa pokúsili o uznanie samostatného slovenského plemena na pôde FCI.

STAVAČ PRE KAŽDÉHO POĽOVNÍKA

Pri šľachtení slovenského hrubosrstého stavača bolo cieľom vyšľachtiť plemeno vhodné pre spoločné polovačky, t.j. stavača poslušného s vrodeným kratším hľadaním. Zároveň stavača vynikajúceho pri prinášaní, v práci na stope, vo vode a ostrosti na škodnú zver. Stavača, ktorý bude mať veľa z týchto vlastností vrodených a bude vyžadovať čo najmenší výcvik. Ak k tomuto pridáme ešte krásne hrubosrsté osrstenie, ktoré zvyšuje jeho odolnosť, máme pre našich poľovníkov ideálneho psa.

KLUB A NOVÁ ENERGIA DO CHOVU PLEMENA

V roku 1990 bol založený Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov, ktorého úlohou bolo zastrešiť chov, zušľachťovanie a rozširovanie tohto plemena. Za roky existencie “Slováka” (familiárny a zaužívaný názov pre slovenského hrubosrstého stavača) prešlo plemeno vývojom aj stagnáciou. Boli obdobia kedy bol viac oblúbený a chovaný a bohužiaľ boli obdobia, kedy sa chovu “Slovákov” neprikladal veľký dôraz. Veľa jedincov bolo vyvezených do zahraničia a chovateľská základňa na Slovensku upadla. Nastali aj problémy v medziľudských vzťahoch a rozbroje v klubovom živote slovenského hrubosrstého stavača, ktoré mu vôbec neprospeli. Ako však býva zvykom všetko zlé je aj na niečo dobré a staré porekadlo, že všetko sa na dobré obráti vystihuje práve rok 2015. Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov prešiel v roku 2015 obnovou, mnohé veci a rozbroje sa urovnali. Do klubu sa pripojili noví i skúsení chovatelia a výsledkom bol naozaj úspešný rok. Úspešný najmä pre “Slovaká” keďže v roku 2014 bolo evidovaných 7 vrhov a 52 zapísaných šteniat a následne v roku 2015 bolo evidovaných 13 vrhov a 82 zapísaných šteniat. Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov sa umiestnil v popredných priečkach v počte zapísaných šteniat medzi jednotlivými plemenami stavačov.