Osobnosti slovenskej poľovníckej kynológie

Celý vývoj ľudskej spoločnosti a jednotlivých oblastí jej života závisí od práce a činnosti miliónov a miliónov ľudí. V tejto obrovskej mase ľudí sa však vynímajú v jednotlivých oblastiach významné osobnosti, ktoré svojimi aktivitami zanechávajú nezmazateľné stopy v jej histórii a posúvajú určitú činnosť na vyššiu úroveň. Tak ako vo všetkých oblastiach, aj v kynológii, pôsobia ľudia, ktorí vysoko vyčnievajú nad svojich spolupracovníkov a stávajú sa osobnosťami posúvajúcimi svojou aktivitou jej vývoj výrazne vpred. Slovenská kynológia sa začala intenzívne rozvíjať až v 20.storočí po vzniku Československej republiky. Prvé impulzy do oživenia  kynológie na Slovensku a pozdvihnutia jej úrovne priniesli českí  kynológovia, ktorí pôsobili na Slovensku v rámci svojich služobných povinností a čerpali svoje vedomosti z  kynológie nemeckej.

K najvýznamnejším osobnostiam spomedzi nich zaraďujeme najmä Josefa Gustáva Kadleca (1873– 1945), ktorý pôsobil v Nových Zámkoch.

Josef Gustáv Kadlec

(1873 – 1945)

Narodil sa 6. 1. 1873 v českej obci Horní Krupá. Bol synom učiteľa na evanjelickej jednotriedke vo Velké Lhotĕ u Dačic, a mal piatich súrodencov. V rokoch 1884 – 1891 študoval na Vyššej zemskej reálke v Telči, na ktorej v roku 1891 zmaturoval.

V roku 1891 nastúpil na vojenskú službu a po jej ukončení bol prijatý do služieb bývalej Severnej dráhy. Slúžil na rôznych miestach, pred I. svetovou vojnou to naposledy bol Rajhrad u Brna. V tom čase bol v kynológii už známy a získal so svojimi psami  viacero ocenení. Prvú svetovú vojnu prežil na ruskom, a neskôr na talianskom fronte, kde bol i ranený.

Po vojne nastúpil v roku 1919 na Riaditeľstvo dráh v Brne, odkiaľ bol zakrátko vyslaný na Slovensko. V januári 1919 nastúpil v Žiline, odtiaľ prešiel do Lučenca, a v marci 1919 sa stal prednostom Dopravného úradu v Nových Zámkoch, kde slúžil až do odchodu do penzie 1. 2. 1933.

Po odchode do penzie žil až do svojej evakuácie v roku 1938 v Nových Zámkoch. Po evakuácii odišiel do svojej domovskej obce Velká Lhota pri Dačiciach. Neskôr sa presťahoval do Hrošovan pri Brne.

Počas svojho pobytu v Nových Zámkoch venoval prakticky všetok svoj voľný čas verejno-prospešnej činnosti. V roku 1920 založil v Nových Zámkoch Československú osvetovú jednotu a až do roku 1938 bol jej predsedom.  Tento spolok mal  za cieľ predovšetkým rozvoj slovenského školstva v tejto oblasti.

Veľmi rozsiahla bola jeho činnosť v kynológii. V čase jeho príchodu na Slovensko bola poľovnícka kynológia a kynológia ako taká, na nízkej úrovni. Chov psov v čistokrvnej forme bol veľmi zriedkavý. Kadlec sa snažil podchytiť záujemcov o poľovnícku kynológiu a pozdvihnúť jej úroveň. Od svojho príchodu do Nových Zámkov organizoval inštruktáže pre mladých záujemcov o kynológiu nielen v Nových Zámkoch, ale na celom Slovensku. V Nových Zámkoch založil Lovecký a kynologický spolok a nadviazal úzke kontakty so spolkami v Nitre, Trenčianskych Tepliciach, Bratislave, atď.

Organizoval prvé výstavy psov na Slovensku. Pripravoval aj skúšky poľovníckych psov – stavačov, a snažil o rozvoj chovu čistokrvných psov, bol zemským kynologickým referentom v Bratislave. V roku 1931 sa podieľal na založení klubu “Krátkosrstý ohař”, ktorého sa stal podpredsedom. Mal veľmi intenzívne kontakty so známymi kynológmi ako boli – F. Vojtech, R. Knoll, Dobiáš, J. Valenta, K. Slimák. Dokázal získať pre kynológiu mnoho nových záujemcov a nezištne im poskytoval svoje skúsenosti.

Po nútenom odchode zo Slovenska sa naďalej intenzívne venoval kynológii a bol v stálom písomnom styku so svojimi odchovancami, a tešil sa na návrat na Slovensko. Josef Gustáv Kadlec sa však návratu na Slovensko nedožil – zomrel po ťažkej chorobe 22. 1. 1945 (obrázkové ilustrácie – fotoarchív SKJ).

Na uctenie jeho pamiatky boli 28. a 29. septembra 1946 zorganizované Zemským sväzom loveckých ochranných spolkov na Slovensku prvé Celoslovenské skúšky stavačov – Memoriál Jozefa Kadleca.

Táto súťaž sa neskôr stala najvyššou všestrannou súťažou stavačov na Slovensku, na ktorej stavače súťažia o titul Všestranný víťaz SR. V roku 2013 sa konal už 48. ročník tejto vrcholovej súťaže stavačov na Slovensku.

Medzi najvýznamnejších spolupracovníkov Josefa Kadleca patril Koloman Slimák (1903 – 1996). Koloman Slimák sa po rozdelení Československa v roku 1938 stal vedúcou osobnosťou slovenskej kynológie.  V roku 1939 založil Slovenskú plemennú knihu psov (SPKP), a pri rozdelení plemennej knihy na SPKP LOS a SKPKP Schup pomáhal svojimi radami rozbehnúť aj činnosť plemennej knihy SPKP Schup. Počas celého svojho života sa intenzívne venoval kynológii a právom je nazývaný nestorom slovenskej kynológie.

Koloman Slimák

(1903 – 1996)

Narodil sa v Bošáci 19. decembra 1903. Takmer celý svoj život prežil v Novom Meste nad Váhom. Po ukončení základného vzdelania študoval na Reformnom reálnom gymnáziu v Trenčíne a v Novom Meste nad Váhom, kde v rokoch 1919 až 1922 pôsobil aj prof. Svoboda – významný český kynológ, ktorý priviedol mladého Kolomana Slimáka ku kynológii, a priateľstvo medzi nimi pretrvalo po celý život.

Po skončení gymnázia v roku 1924 začal pracovať ako bankový úradník v Novom Meste nad Váhom, určitý čas pôsobil v Rachove, na Podkarpatskej Rusi. V roku 1928 sa však opäť vrátil do Nového Mesta nad Váhom a pracoval tu ako bankový úradník až do roku 1951.

Svojim aktívnym pôsobením v poľovníckej kynológii sa zaslúžil o jej výrazný rozvoj a o rozšírenie chovu viacerých poľovníckych plemien psov na Slovensku. V roku 1933 založil chovateľskú stanicu „z Považia”, v ktorej odchoval stovky jedincov rôznych plemien psov, ale v mladosti choval aj iné plemená.

Patril medzi najaktívnejších žiakov Josefa Kadleca a po jeho odchode zo Slovenska sa stal vedúcou osobnosťou slovenskej kynológie.